Dnes napíšem o hre, ktorá bola najobľúbenejšia na miestach, kde je stále zima. Na miestach, kde je pol roka noc a pol roka deň. Budem písať o hre Tafl, ktorá bola obľúbenou zábavou Vikingov, vyrážajúcich na krvavé nájazdy a taktiež pod názvom Tablut u viac či menej mierumilovných Laponcov. Túto hru z obľubou hrali aj kelti a germáni.
Dozvedeli sme sa o nej aj vďaka vedcovi Carlovi Linnému, ktorý v roku 1732 na svojej ceste do Laponska objavil túto jednoduchú ľudovú hru. Vikingský názov Tafl znamená “stôl“ alebo “doska“ – podľa tohto existuje ešte niekoľko hier (Skáktafl, Hnefatal, Halatafl a Kvartutafl), ale tie nemajú z Tafl nič spoločné. Väčšinou sa jedná o varianty šachu alebo backgammon-u.
Táto hra bola počas celého ranného stredoveku veľmi rozšírená po Európe, a vzniklo množstvo variácii, ktoré sa hrajú z iným počtom figúrok, či na inej hracej ploche. Okolo 12. storočia však Tafl vytlačil tradičný šach.
Dôležitosť hier v živote našich predkov dokazuje aj spomínanie Tafl v niekoľkých Vikingských ságach (sága Hervarar, sága Orkneyinga, sága Friðþjófs), niekedy ako riešenie hádanky. Riešenie hádaniek bolo u Vikingov jednou z najrozšírenejších zábav.
Vo variante, ktorú vám predstavím sa používala hracia doska zo štvorcovou sieťou 9x9 políčok (viď. obrázok). Hracie plochy sa líšili od miesta k miestu, od človeka k človeku. U Laponcov sa hra hrala na pláne vyšitom na sobej koži, Vikingovia vyrábali hracie plochy z dreva alebo kostí. Našli sa aj hracie plochy vyryté na sedadle lode, na lavici v kostole a iných “podivných“ miestach. Naznačuje to, že hra bola obľúbená vo všetkých vrstvách obyvateľstva, tak dúfam, že si ju po vyskúšaní obľúbite aj vy :)
Pri tejto hre sa používa 25 figúrok. Jeden hráč má 9 bielych figúrok, z čoho je jedna vyššia – kráľ, a ostatných osem predstavuje jeho osobnú stráž. Druhý hráč má 16 čiernych figúrok – vojakov. Určite ste si všimli nepomer figúrok. To je jedna z vecí, ktorú má spoločnú väčšina variant Tafl – pomer figúrok je 2:1 v prospech čierneho. Na začiatku hry sa figúrky rozostavia tak ako je nakreslené na obrázku 1.
Hra ukazuje príbeh útoku na kráľovský palác. Hráč, ktorý má čierne figúrky predstavuje útočníka. Jeho úlohou je zajať nepriateľského kráľa, a to tak, že ho obkolesí svojimi vojakmi zo štyroch strán (ortogonálnych). Hráč s bielymi predstavuje kráľa a jeho osobnú stráž, ktorý sa snaží utiecť z paláca. To sa mu podarí vtedy, ak sa zo svojim kráľom dostane na jedno z políčok na okraji hracieho plánu.
Zaujímavosťou tejto hry je pohyb figúrok. Figúrky sa môžu hýbať len vertikálne a horizontálne, a o ľubovoľný počet políčok. Všetky figúrky (biele aj čierne, kráľ aj vojaci) sa hýbu rovnako. Asi to teraz vyzerá, že ak sa kráľ môže posunúť o ľubovoľný počet políčok, tak že to nebude až také ťažké vyhrať. Musím dať za pravdu. Hra za kráľa je o niečo jednoduchšia, aj keď má len polovičný počet figúrok. Čierny musí šikovne manévrovať zo svojimi vojakmi, aby zabránil kráľovi v jeho ceste. Avšak, po niekoľkých hrách sa schopnosti určite vyrovnajú, a ani hra za kráľa nebude taká jednoduchá.
Všetky figúrky môžu vstupovať na všetky políčka z výnimkou “trónu“ – stredového políčka na ktorom stojí kráľ na začiatku hry. Ako náhle kráľ opustí toto políčko, už sa naň nesmie vrátiť, ani tam nesmie vstúpiť žiadna iná figúrka.
Ďalším dôležitým prvkom hry je zajímanie figúrok. V tomto sa Tafl odlišuje od takmer všetkých hier. Figúrky sa nezajímajú ani preskočením, ani vstúpením na ich pole, ale obkľúčením. Ak hráč obkľúči figúrku nepriateľa z dvoch strán vo vodorovnom alebo zvislom smere, tak zajme nepriateľskú figúrku. Zajímať môžu aj čierny aj bieli, jedine z výnimkou kráľa, ktorý nemôže zajímať, ani byť zajatý klasickým spôsobom. Ako bolo spomenuté vyššie, kráľ musí byť obkľúčený zo všetkých 4-och ortogonálnych smerov (vodorovne - vpravo, vľavo - aj zvisle – hore a dole, viď. obrázok), aby sa stal zajatcom. Ak figúrka sama vstúpi medzi dvoch nepriateľov, nestáva sa zajatcom.
Koniec hry nastane, ak čierny zajal kráľa – víťazom sa stal čierny. Zajať ho môže už vyššie spomenutým obkolesením zo všetkých štyroch smerov, ale zajatý je aj v prípade, ak je kráľ obkolesený z 3 strán, a zo štvrtej strany má kráľ opustený trón,prípadne, ak jekráľ obkolesený tak, že sa nemôže pohnúť- Biely vyhráva ak sa zo svojim kráľom dostane na jedno z okrajových políčok. Ak sa kráľ dostane do pozície, že má jednu priamu cestu k okraju, musí to podľa Laponského zvyku protihráčovi oznámiť slovom “raiči“. Ak sa kráľovi otvoria dve priame cesty k okraju dosky, musí to protihráčovi oznámiť slovom “tuiči“. Slovom tuiči hra končí, pretože čierny nedokáže zablokovať obidve cesty jediným ťahom.
Samozrejme, toto je len jedna z mnohých variant hry. Tu sú iné varianty hry:
- · Alea Evangelii je varianta, v ktorej ide o zajatie kráľovskej lode. Hrá sa na hracom pláne z veľkosťou 19x19 políčok.
Čierny hráč má 48 figúrok a biely má 25 vrátane kráľa. Úloha kráľa je sťažená o to, že jeho úlohou nie je dostať sa na hociktorý okraj hracieho plánu, ale sa musí dostať do jedného z rohov. Rohom sa hovorí aj “majáky“. Ďalší podstatný rozdiel je v tom, že figúrky sa neukladajú do prostred poľa ako v klasickom Tafl, ale na priesečníky čiar, ako v čínskej hre Go.
·
Brandub je Írska varianta Tafl, ktorá sa hrala už dávno pred príchodom Vikingov. Hrá sa na štvorcovej sieti 7x7 políčok. Čierny má 8 figúrok a biely 5 (vrátane jedného kráľa). Je to v podstate menšie Tafl, lebo ostatné pravidlá sa nemenia. Jej meno znamená „Čierny havran“.- · Pôvodná vikingská hra, ktorá sa spomína aj v ságach sa hrá na sieti 11x11 alebo 13x13 políčok. Presné pravidlá už nie sú známe. V niektorých textoch sa pri tejto hre hovorí aj o používaní kocky, avšak nikdy to nebolo dokázané.
- · Vo variante z menom „Ard Ri“ (po írsky „Vysoký rytier“) sa hralo na doske z rozmermi 7x7 polí. Hralo sa z 9 figúrkami (vrátane kráľa) na strane bieleho, a 16 figúrkami na strane čierneho. Úlohou kráľa je dostať sa do rohu.
Existuje ešte veľa rôznych variant Tafl, tu som vypísal len niektoré základné. V niektorých hrách sú rohy tiež považované za tróny – iba kráľ na nich môže stáť, v iných sú rohy a trón považované za „nepriateľské územie“ - môže na ňom stáť kráľ, ale kedykoľvek sa dostane figúrka medzi nepriateľa a políčko nepriateľského územia, je zajatá, ako keby na prázdnom políčku stál nepriateľ. Ak však vstúpi sama medzi nepriateľa a nepriateľské územie, nie je zajatá tak isto ako keby stúpila medzi dve nepriateľské jednotky.
Tak, a sme a konci článku. Keď sa Vám páčil, napíšte mi do diskusie vedľa článku. Keď sa vám nepáčil, tak isto napíšte do diskusie :). A ak máte nejaké otázky či iný názor, sem s ním. Dúfam, že si niekedy skúsite zahrať túto hru, ktorá bavila ľudí už pred storočiami.
Zdroj titulného obrázka: Múzeum hier